Práce:

Barmanka

​​

Povaha:

Pekná tvárička, výzor anjelika, no nenechajte sa zmiasť. Nie je taká, na akú vyzerá a jej podcenenie vás môže niečo stáť...

Už dávno si prestala všímať urážok smerovaných na ňu. Ak má však náladu, verte, že radšej by ste jej nič zlé nepovedali. Dostávame sa teda k bodu jej drzosti. Niekedy je drzá viac, než sa patrí, aj keď väčšinou to býva ešte v tej zdravej hladine, a vôbec ju nezaujíma, s kým má tú česť. Sarkazmus a iróniu tiež občas používa, tak ako snáď každý, aj keď aj to záleží od jej nálady. Ako bolo spomenuté, je schopná byť drzá k hocikomu. Je teda jasné, že jej nenaženiete strach, ani keby ste sa o to vážne snažili. Je odvážna a slovíčko strach nemá vo svojom slovníku, aj keď mnohí by povedali, že jej odvaha hraničí až s hlúposťou. Ďalej... nič ju nedokáže rozhádzať a jej divokosť nevie nikto skrotiť. Nikto ju nedokáže zlomiť a môžte mi veriť keď vám poviem, že sa o to pokúšal už slušný zástup ľudí. V oblasti lsti, v každom možnom ohľade, je dosť dobrá. Dokáže oklamať snáď každého, no väčšinou nemá dôvod sa pretvarovať či inak zahmlievať veci naokolo. Väčšinou je teda veľmi priama. Úsmev, skoro tak isto ako strach do jej slovníka takmer nepatrí. Teda minimálne nie ten pravý. Ak u nej uvidíte jej pravý úsmev, môžete si byť istý, že jej nie ste úplne ľahostajní. Väčšinu času na tvári nosí buď kamenný výraz, či pobavený úškrn, ktorý dokonalo vystihuje jej vzťah k druhým. Rada sa na nich baví, je pomerne škodoradostná, no zase nie úplne bezcitná, takže je ochotná pomôcť bez toho aby od vás čakala že jej to vrátite, no musí z toho mať aspoň zábavu.

Pri výbere spoločnosti býva velice vyberavá, alebo skôr nie tak vyberavá ako prezieravá a opatrná. O dôvere ani nehovorme... získať jej dôveru je pomaly nadľudský výkon, no už len to, že vo vašej prítomnosti bude tráviť trocha viac času naznačuje, že ste na dobrej ceste. Všetkých naokolo má tendenciu nenápadne sledovať a všetko si pamätať. K cudzím býva často nedôverčivá, až podozieravá a je taká až dokým sa nepresvedčí o tom, že na to nemá dôvod. Dalo by sa povedať, že časťou svojej podstaty sa podobá na líšku, svojou prezieravosťou, opatrnosťou a chytrosťou.

Keď príde na konflikt, ak je na jednej zo strán niekto koho pozná, aj keď len málo, je ochotná postaviť sa na jeho stranu. Musí sa teda ale jednať o niekoho, koho pozná v dobrom, pochopiteľne. K tým, ktorí jej pomohli alebo ich dostatočne preverila a teda s nimi trávi svoj čas, býva lojálna a ak ju raz máte na svojej strane, nehrozí že by vám vrazila do chrbta nôž... to skôr ona očakáva od vás.

Ešte aby som sa ale vrátila k takému základu, pri nej si vždy treba uvedomiť, že mnoho vecí neberie vážne. Dávno prešla zo štádia „toto by som asi nemala povedať“ na „čo sa asi stane keď poviem toto?“. Preto ju treba brať s často s nadhľadom a aj tie jej naoko urážky či drzosť netreba brať vždy moc doslovne či osobne.

​

Minulosť:

Švajčiarsko. Presne tam to začalo. Narodila sa do vcelku významnej rodiny a preto nemala len také obyčajné detstvo ako väčšina. Navyše, mala dvojča, svojho milovaného brata. Celý jej život sa mal točiť okolo pravidiel, etikety a podobných kravín, ktoré však nikdy neboli nič pre ňu. Aj preto radšej vymýšľala spôsoby, ako sa od toho dostať a neraz spravila svojej rodine takú menšiu potupu. Za každým takým výstupom však nastal vždy tvrdší trest, no ona ostávala sama sebou do poslednej chvíle a jedinou osobou, ku ktorej sa vždy správala ako ku skutočnej rodine a bezhranične ju milovala, bolo práve jej dvojča. Roky plynuli, ona sa vzdelávala a naďalej vzdorovala. Teda, správať sa naoko slušne jej už išlo veľmi dobre, no nikdy to nebolo nič iné ako dokonalá pretvárka. Prišlo jej to však tak, že každý v tej „vyššej spoločnosti“ sa len pretvaruje. Ona však vždy videla ich pravé tváre. Charles sa rozhodol ísť študovať do zahraničia. Stále však ostávali v úzkom kontakte a raz za čas ju aj prišiel navštíviť. No potom to prestalo. Nie, neodcudzili sa... no Charles bol zavraždený. Bola to prvá a zatiaľ aj posledná udalosť, ktorá ju dokázala dostať na kolená, k zemi. Jeho smrť nezvládla a trvalo dlhú dobu, kým bola opäť schopná postaviť sa na nohy. Okrem iného, keďže Charles zomrel, pokračovanie v rodinnom biznise mala prebrať ona, čo sa jej rodičom nepozdávalo a dávali jej to jasne najavo. Ona to ale nijak neriešila, vonkoncom o to tiež nestála a rada by to prenechala svojmu mladšiemu bratovi, ktorý jej síce nebol tak blízky, ale bola si istá, že by v tejto pozícii exceloval. A Samantha už mala v hlave jasno. Keďže polícia vo vyšetrovaní bratovej vraždy nenapredovala, rozhodla sa konať na vlastnú päsť, čo ju doviedlo do samotného Sceleris City. Presne tam sa to stalo a presne tam začalo jej pátranie. Keď tam prvýkrát prišla, nemala pomaly ani poňatia čo všetko tam hrozí... vedela len tie základy, ktoré boli súčasťou všetkých varovaní pred týmto mestom a samotných rečiach v tomto meste. No jej... jej to bolo všetko jedno. Aj keby došla o život. Pretože zobrať človeku život, to nič nie je. Už nič nebude cítiť. No zobrať človeku srdce... to je úplne všetko. A to sa presne stalo v moment, keď zavraždili jej brata. Pre upresnenie, jej pátranie začalo keď mala 17. Pred rodinou a všetkými tými hyenami okolo jej rodiny sa tvárila, že šla študovať. A vlastne to aj pravda bola, študovala, no medzi jej hlavné záujmy patrilo vyšetrovanie. Počas toho sa dozvedela mnoho vecí o tunajších gangoch a dokonca trocha o troch mafiách, pred ktorými sa tu všetci triasli. A dozvedela sa o nich práve preto, že stopy šli priamo k nim. Keď mala 19, dopracovala sa k človeku, ktorého hľadala. Stálo ju to veľa úsilia, konfliktov, dohôd, ale zvládla to. Potom nadišiel posledný krok, na ktorý však potrebovala pomoc a aj preto si najala párik chlapíkov z jedného z gangov, ktorým parádne zaplatila, aby pre ňu zohnali daného muža,  z jednej z mafii, ktorý však nemal žiadnu významnú pozíciu, bol len jeden z neskutočne veľkého množstva iných a ktorý spravil to, čo nemal. A tak sa aj stalo. A Sam... Samantha si jeho vraždu užila. Alebo skôr mučenie, na základe ktorého neskôr zomrel. Nechala ho však trpieť do poslednej chvíle. A správy o jej čine sa rýchlo rozkríkli. Ani sa to len nesnažila zakryť. Jej rodina bola zhrozená a ona? Jej na tvári len prischol úškrn, ktorý vyjadroval pohŕdanie všetkými naokolo. Aj napriek tomu však jej rodina chcela zariadiť, aby sa väzeniu vyhla. To však bolo nemožné, no ako trest dostala len 2 roky, čo bolo pri takej vražde nič. Ona o ich pomoc nestála, nežiadala ju, no oni boli neoblomní, lebo si uvedomili o čo jej išlo. Pomstiť smrť ich syna. No jej odpor k nim bol príliš veľký a preto spravila to, čím si bola istá, že ich konečne zo svojho života dostane. A tak sa stalo. Vydedili ju a ona si potom pokojne „vytrpela“ tie 2 roky vo väzení. Po prepustení sa zamestnala ako barmanka. Úmysel bol jasný. Síce jej tvár a meno boli známe, za tie dva roky to celkom vyšumelo a ona chcela vedieť viac. Bola sama v tomto obrovskom a nebezpečnom meste. Nebojácne tam stála čelom ku všetkému čo tu číhalo. A na mieste barmanky... tam sa predsa človek dozvie veľa vecí. A presne o to jej šlo. Čo sa týka pomsty, za svoj čin žiadnu neočakávala. Pochybovala, že by muža daná mafia vôbec trocha postrádala, no stále bola v pozore a stále je.

Zaujímavosti:

• má väčšie tetovanie na krku, ktorého význam však nikdy nikomu neprezradí
• má na tele pár jaziev z rokov, kedy sa motala po meste a zisťovala informácie, nikomu však nehovorí, ako presne k nim prišla.

• je bi

Má zbrojný preukaz a pre pocit bezpečia nosí so sebou vždy zbraň.

​