Práce:

Pracuje pre Laudis hlavne ako „čistič“ (vrah), no inak spraví asi všetko čím ho poveria.

​

​

Povaha:

V krátkosti by sa Sawyer dal opísať ako celkom tichý flegmatik a tak trocha hajzel. Ak by sme však chceli jeho povahu rozobrať, chvíľu by nám to zabralo. Začnime tým tichým flegmatikom. Moc toho skutočne nenahovorí, no keď sa už nejak do rozhovoru dostane, určite nemá problém v tomto rozhovore pokračovať, ak práve nemá nič lepšie na práci. Ostatní sú mu zväčša ale úplne ukradnutí a teda aj veci čo robia, či hovoria, kým sa to nejako netýka priamo jeho. Ak sa chcete dostať z tejto zóny, kde ste mu úplne ukradnutí a ste ním väčšinou celkom ignorovaní, skúste mu skrížiť cestu. No varujem vás, stačí jeden chybný krok a budete toho ľutovať. Opatrnosť je pri ňom vlastnosť, ktorú budete veľmi potrebovať, pretože on vám nič neodpustí. Ak spravíte niečo, čo nie je v súlade s jeho pravidlami, či dokonca pôjdete proti nemu, spraví všetko preto, aby ste nemali príležitosť spraviť to znova. Pamätajte... máte u neho len jednu šancu. Čo sa týka jednania s ľuďmi nad ním, je samozrejmosťou, že sa k nim chová aspoň s ako-takým rešpektom, slušne a samozrejme lojálne.

Ako som už spomínala, často býva tichý, no má rád rozmanité využívanie slov... napríklad na takú manipuláciu. Áno, rád si z druhých robí bábky, ktoré môže ovládať, no prekvapivo to nerobí tak často jak by sa mohlo zdať. Taktiež, keďže si plne uvedomuje, že slová majú rovnakú silu ako nôž, tak aj týmto spôsobom druhým rád spôsobuje muky, no opäť len, keď sa príliš nudí. Zatiaľ čo iróniu a sarkazmus uňho nájdete takmer v každom rozhovore, keď už ho niekto do nejakého zatiahne.

Myslím si, že nikto nebude prekvapený pri fakte, že Sawyer je samotársky typ. Spoločnosť nemusí... Už to nie je tak, že by ju nenávidel ako kedysi, no stále je tam istá dávka odporu. Pokým to samozrejme nie je niekto, koho si ako spoločnosť vybral. Všetci ostatní sú v jeho očiach celkom zbytočnými živými bytosťami, ktoré si nezaslúžia míňať jeho čas. Ak však patríte, medzi tých, ktorých si vybral, alebo nech ste sa medzi jeho ako-také záujmy dostali akokoľvek, rád vám daruje aj trocha dlhší úsek zo svojho času a to je celkom výhra.

Nech však patríte medzi jeho ako-také záujmy, alebo nie, nemyslite si, že robí všade výnimky. Aj keby vás mal aspoň trocha rád, k jeho tajomstvám sa nikdy nedostanete. Je veľmi, až príliš uzavretý a jeho tajomstvá... o tých vie snáď len on sám. A dám vám takú malú radu... nesnažte sa k nim ani dostať. Ak sa o to pokúsite raz, fajn. Zvedavosť je predsa zvedavosť. To je čin, ktorý dokáže prehliadnuť. No pokúsiť sa o to druhýkrát? Hah. Asi nemusím hovoriť čo bude nasledovať...

Ak vám to však nie je jasné, rada vám to objasním. Mimo toho, že si snáď každý hneď všimne jeho nezaujatosti k veciam a bytostiam naokolo, sála z neho až desivý pokoj a hlavne chlad. Už len táto skutočnosť mu pomáha druhých sa zbaviť, pretože mnohí si netrúfnu sa k nemu ani len priblížiť. Jeho pokoj... Viete ako to býva, že keď niekoho naštvete, tak dúfate v nejakú reakciu? Prejav hnevu? Krik? Hocičo? Len nie ticho... Tak pri Sawyerovi zošaliete. Ak by sa vám náhodou podarilo ho naštvať, zrejme si zaslúžite ocenenie, keďže je to velice ťažké, no zrejme vás omnoho skôr, akoby ste si to ocenenie mohli vybrať, stihne niečo hrozné... Samozrejme, skrížiť mu cestu, ísť proti nemu, či čokoľvek vyššie spomenuté, či podobné, je veľmi zlý nápad. Príšerný. No väčšinou to nemá ani len šancu dosiahnuť na vrchol jeho trpezlivosti. To bude len niekde pri jeho pätách. To však neznamená, že vám za to nič nespraví. Jeho pomstychtivosť nemá hranice a verte mi, že aj za ten najmenší priestupok voči nemu vás... hm... odmení jedným z jeho... povedzme takých menších trestov. Ak sa vám však podarí tento nadpozemský výkon-naštvať ho... nielenže z jeho hrozivého pokoja zošaliete. Zariadi, aby ste trpeli omnoho viac ako kedykoľvek pred tým. (no naštvať ho sa fakt nedá)

Jedna šanca. Jedna jediná. Viac od neho nedostanete. Neodpúšťa. Nenájdete u neho štipku ľútosti, či empatie. Niežeby tieto vlastnosti nemal, keby moc chcel. Úprimne, každý ich tam má a je len na vás, či sa rozhodnete ich ukázať, či dokonca rozvíjať, alebo ich zahrabete do najhlbšieho a najtemnejšieho kúta svojej duše. Môžete hádať, ktorú z týchto možností si vybral Sawyer. No keby sa našiel niekto, na kom by mu záležalo, určite by v ňom aj tieto vlasntosti našiel.

Medzi ďalšie jeho pomerne výrazné a zároveň nenápadné vlastnosti, patrí jeho vypočítavosť, prefíkanosť, či schopnosť klamať. Toto sú vlastnosti snáď každého z „podsvetia“ a asi sa ani nemusím rozpisovať na to, aby ste vedeli, na čo ich využíva. Ťažko tomu uveriť, ale mimo to, že Sawyer je aj napriek všetkému vždy elegantný, keď chce, dokáže pôsobiť skutočne charizmaticky. Dokáže na tvári vyčarovať oslňujúci úsmev, nahodiť prívetivý pohľad a zakryť ten chlad a ľahostajnosť naokolo. Ak ho stretnete v takomto stave, zrejme by som vás mala varovať, že by ste sa mu mali vyhnúť, no zrejme márne. Ako by sa to aj dalo. Kým nezistíte kto v skutočnosti je, nikdy by ste mi neuverili. Jeho meno je však už dosť známe, čo mu niekedy skríži plány. Takto sa ale začínajú jeho hry, zabavenie, či získavanie a budovanie dôvery u druhých, o ktorých však vonkoncom vôbec nestojí. Je prefíkaný a vypočítavý a preto sú jeho taktiky takmer neprekuknuteľné. Ak mu prejdete cez rozum, bravo. Potom ho možno skutočne zaujmete, ale ak nie, tak s najväčšou pravdepodobnosťou skončíte beznádejne a bezmocne v jeho pazúroch. Povedala by som, aby ste sa nenechali namotať... aby ste sa nenechali stiahnuť tak hlboko, no to je takmer nemožné. A ak nieste niekto, kto ho odhalí a prejde cez jeho hráčsku masku, zrejme budete očarení jeho schopnosťami lsti príliš dlho na to, aby to bolo spätné...

Aby som to však zakončila celé vo veselšej nôte, povedzme si niečo o výhodách, ktoré prináša to, keď ho zaujmete, poznáte ho v dobrom alebo niečo také. Asi by sa malo začať tým, kto sa vlastne medzi týchto jeho obľúbencov môže dostať. Odpoveď vás možno vcelku prekvapí, možno nie, no skutočnosťou je, že medzi týchto privilegovaných jedincov sa môže dostať úplne každý. Jednou z jeho mála dobrých vlastností je, že nemá predsudky voči nikomu. Opovrhuje každým rovnako. Takže mu vôbec nezáleží na tom, čo ste. Ak ukážete, že s ním dokážete držať krok, že za niečo stojíte, alebo sa mu oplatí na vás míňať jeho čas, ste u neho vítaný. Ak sa teda do tejto skupiny dostanete, budete to mať s ním omnoho ľahšie, minimálne v niektorých ohľadoch a nebudete sa ho musieť až tak báť, no istý rešpekt je predsa len na poriadku. Prvou výhodou, jednou z najcennejších, je jeho ochota prehliadania pár vecí. Samozrejme ide o velice „náhodné“ a vôbec nie zámerné prehliadanie, všakže... Nemýľte si to však s odpúšťaním. Sawyer, inak veľmi netolerantný, vám pár prehreškov dokáže takto prehliadnuť a bude sa správať, ako by sa nestali, či si ich vôbec nevšimol. Nepodceňujte to však! Veľmi dobre si ich všíma, nezabúda a už vôbec neodpúšťa a keď vám tento rozpočet prehliadnutých prehreškov dojde, je čas utekať. Aj keď sa už do tejto skupinky dostanete, neznamená to automaticky, že už ste v bezpečí, to vôbec nie. Ako je na začiatku napísané, treba byť stále opatrný... ostražitý. O to viac, keď vám dovolí sa k nemu aspoň trocha priblížiť. No zatiaľ čo jeho sa treba báť takmer stále, ak patríte medzi jeho ako-také záujmy, nemusíte sa moc báť všetkého naokolo. Neberte to tak, že má nejaký ochranársky pud... Skôr je majetnícky a skúste mu siahnuť na niečo, čo si aspoň trocha prisvojil. Obrazne povedané, príjdete o rúčky. Takže mu nejde o vašu ochranu, či bezpečie... teda možno (určite) aj to, ale nepriznal by to. Skôr by to povedal tak, že mu ide len o to, že keď už raz vás má a robíte všetko tak, ako sa mu to páči, nechce o toto pohodlie prísť. Medzi také úplne bežné výhody teda uňho patrí, že bude ochotný vás počúvať, nech hovoríte o čom chcete a ako dlho chcete. Rád vám zdelí svoj úprimný názor na vec. Iné je, ak ste sa k nemu dostali tým spôsobom, že ste mu došli na jeho intrigy, preklukli jeho masku charizmatického fešáčika a nenechali sa zmanipulovať. Tí, ktorí toto dokážu, sú ním vnímaní ako možno niečo viac, než ostatní z tejto jeho skupinky. Získať si ho takýmto spôsobom... povedzme, že sa aj uňho objaví štipka rešpektu, čo je jedna zvecí, ktoré sa často nestávajú. Nie pri ňom.

​

Minulosť:

Sawyer pochádza z úplne obyčajnej rodiny žijúcej v severnej časti Francúzska. Na jeho rodine tak, ako na ňom samom nikdy nebývalo nič výnimočné. Najprv len rodina s jedným synom, neskôr s dvoma a zrejme práve tam nastal ten problém. Prejdime si to ale odzačiatku. Bol prvorodeným synom už spomínanej rodiny. Tak ako snáď každé prvorodené dieťa si okrem iného zažil stresy a beznádej svojich (v tomto smere) neskúsených rodičov. No to nebolo nič čo by nezvládol. A až do troch rokov bolo všetko úžasné, ako to len šlo, kým mu nebolo povedané, že bude mať brata. Teda nie, to ešte nebola tá chvíľa, ktorá to celé pokazila. Na brata sa tešil. Ten moment, bod zlomu, alebo si to nazvite ako len chcete nastal až vtedy, keď jeho brat skutočne došiel na svet. Sawyer mal vtedy len 4 roky, no už vtedy sa všetká rodičovská starostlivosť a láska točili len okolo jeho mladšieho súrodenca a zo Sawyera sa stalo to zanedbávané až nechcené dieťa. Viete si predstaviť, aké ťažké to preňho zozačiatku bolo... rodičia mu síce zabezpečovala základ ako bývanie, jedlo a školu, no nič iné. A takto to bolo roky. Všetko si musel vybavovať sám, keď niečo chcel, musel si na to sám zarobiť a jednoducho dialo sa presne to, čo by sa v žiadnom prípade diať nemalo. No popasoval sa s tým, študoval a čo najviac času trávil s priateľmi, pri ktorých aspoň na chvíľu zabúdal na svoju otrasnú rodinu. Teda celú rodinu okrem jeho nevlastného strýka, s ktorým síce vôbec nebol ani len pokrvnou rodinou, no napriek tomu to bol preňho niekto ako skutočný otec. Bol to jediný z rodiny, ktorý si všímal to, ako ho rodina odsotila kvôli jeho mladšiemu bratovi a hlavne v ňom videl potenciál, ktorý v sebe Sawyer mal. Ani Sawyerov vlastný brat si ho nevšímal, nevšímal si čo spôsobil, možno si to ani nechcel všimnúť no a aj preto tak ako všetci ostatní nemohol vedieť čo čoskoro príde, čomu sa nevyhne. Ďalší zlom nastal keď mal Sawyer 16. Nastal konflikt medzi ním a medzi jeho bratom. Samozrejme, že Sawyer na vine nebol, no rodičia sa nepostavili na jeho stranu. To bol deň, kedy definitívne znenávidel svoju rodinu, zbalil si svoje veci a vypadol. Chvíľu bol u priateľov, chvíľu dokonca na ulici, no hneď jak sa to dozvedel jeho nevlastný strýko pred ktorým to tajil, tak ho prijal k sebe. No o polroka na to, jeho nevlastný strýko zomrel pri autonehode. Teda, bojoval ešte dva mesiace v nemocnici o život, no tento boj nevyhral. Nemusím hovoriť, že Sawyer za ním chodieval každý jeden deň... a nikto iný. Akoby fakt boli rodina len oni dvaja a nikoho iného nemali. No a práve preto, že tomu bolo takto, to bolo niečo čo Sawyera zmenilo. Okrem priateľov už nemal nikoho. Strýko mu však odkázal celý jeho majetok. Byt, auto ktorému by sa dalo hovoriť skôr šrot a to je tak všetko... veľa toho nebolo a sám na tom nebol najlepšie. Jeho rodina medzitým zaplatila jeho bratovi drahé štúdium, ktoré by jemu nikdy nedopriali a tak bol Sawyer ešte aj zatienený „jeho úspechom“. Zo smrti strýka sa spamätával dlho a ťažko a nepomohlo tomu ani to, keď jeho najbližší priateľ spáchal samovraždu. Vtedy... vtedy sa uzavrel pred celým svetom. Znenávidel ho a jednoducho už nemal nič, čo by ho držalo nad zemou, žiaden záchytný bod či akákoľvek pomoc. S ostatnými priateľmi tak nejak stratil akýkoľvek vzťah a ďalší rok sa potuloval svetom ako kopa nenávisti a pohŕdania. Aj to bola doba, kedy sa rozhodol ukončiť svoj mizerný život plný strát a utrpenia priameniaceho z nich a tým nemyslím, že by sa chcel zabiť, to vôbec. Len plánoval dojsť k peniazom, ktoré by mu všetko uľahčili. Aj preto si to namieril priamou cestou k pouličným gangom, kde si hneď našiel uplatnenie a jak očakával, bola to zlatá baňa. No predsa sa našlo ešte niečo, čo mu zlepšilo náladu. Jeho rodina kvôli drahému štúdiu ich drahého synáčika začala mať problémy a na koho sa v tejto ťažkej situácii obrátili? Na Sawyera. Ten ich však vysmial, odmietol im pomôcť. Na otázku prečo a ako môže byť taký krutý im vytmavil všetko čo spravili a spôsobili. Boli to hlúpi a bezcitní ľudia, lebo oni akoby si ničoho takého neboli vedomí. No potrestali sa za to sami, ich úžasný synáčik tak nemohol štúdium ani zďaleka dokončiť a aj oni sami ostali v biede. Keď konečne dovŕšil osemnásť rokov, vek dospelosti, základy už mal dávno doštudované a rozhodol sa ísť na vysokú školu ďaleko, ďaleko od domova a predsa niekde, kde bude ako doma. Prijal strýkové meno a odsťahoval sa do Ameriky, Sceler City, kde mal však iný, hlavnejší cieľ od štúdia a zrejme všetci vieme kam to smeruje.  Keďže už mal nejaké tie skúsenosti s ilegálnou činnosťou, celkom mu to vyhovovalo a potreboval prachy, jeho prvým cieľom bolo, pridať sa do mafie, o ktorej tak veľa počul. Vskutku mal informácie, ku ktorým by sa takí ochrancovia zákona ani nedostali, no keď viete u koho po také informácie ísť, je to už celkom ľahké. Pridal sa do Laudis, čo bola jeho srdcu blízka mafia, už len kvôli pôvodu. Navyše sa mu páčila ich reputácia... ich štýl. Chvíľu to trvalo kým sa vypracoval a dovtedy plnil všetky tie okrajové, nie moc podstatné úlohy, no počas rokov postupne postupoval a z tých obyčajných vecí sa dostal až k tzv. „čisteniu“, ako to rád nazýval. Na tejto pozícii už teda bolo jasné, že nejakú dôveru z vyšších pozícii má. Na začiatku to preňho bolo trocha ťažšie, no neskôr, keď už mal prax to preňho bolo stále ľahšie a ľahšie. Čakal by, že obrať niekoho o život či ho pred tým ešte trýzniť bude ťažšie, no s jeho nenávisťou sa to zdalo byť tou najľahšou vecou. Jeho práca bola vždy čistá a dôkazy žiadne. Síce bol trikrát z vraždy obvinený, tieto obvinenia nikdy nemali čím dokázať alebo podložiť a preto z toho vždy vyviazol ako nevinný a podľa zákonu je nevinný doteraz, no či tomu tak naozaj je... posúďte sami.

 

Zaujímavosti:

• má tetovania skoro po celom tele

• vždy pri sebe nosí minimálne jednu (streľnú) zbraň

• Vlastní auto a dom na okraji mesta (kde je opäť v každej miestnosti minimálne jedna zbraň)